"Zadlženosť samospráv stúpa, v období 2017 - 2019 nekonsolidovaný dlh narástol o osem percent," konštatuje NKÚ. "Mestá
a obce si najviac požičiavajú na výstavbu bytov a financovanie opráv
komunikácií, verejných budov či modernizáciu športovísk,“ dodáva.
Kontrolóri si všímajú aj schopnosť samospráv splácať svoje záväzky a
takisto kroky, ktoré štát môže urobiť v prípade nedostatočnej miery
refundácie. Upozorňujú v tejto súvislosti, že v rokoch 2017 - 2019
museli štyri obce zaviesť ozdravný režim a tri samosprávy skončili v
nútenej správe. V kontrolovanom období takisto 14 obciam uložilo
Ministerstvo financií SR pokutu za to, že ich dlh prekročil 60 percent
skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
NKÚ podobne ako samosprávne strešné organizácie upozorňuje, že jedným z
dôvodov narastania dlhu samospráv je nedoriešený systém prenesených
kompetencií, konkrétne nárast povinnosti pre mestá a obce bez ich
dostatočného finančného krytia. Podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy
uviedol, že túto skutočnosť potvrdzuje aj dlhoročná kontrolná činnosť
NKÚ. "Aj v dôsledku častého prijímania zákonov v skrátenom
legislatívnom konaní alebo ich nepriamych novelizácií chýbajú dôsledné
analýzy skutočného dosahu nových právnych predpisov na rozpočty
verejných inštitúcií," poznamenal Andrassy.
NKÚ upozorňuje tiež na nedostatky v prípade kvalitného finančného
manažmentu najmä menších obcí, rovnako tak na nie vždy dostatočné
odborné zručnosti kontrolórov v samosprávach.
Kontrolná autorita preto považuje za nevyhnutné pokračovať v reforme
verejnej správy, zmysel vidí NKÚ vo vytvorení väčších základných
územnosprávnych jednotiek. "Tie by dokázali spojiť malé samosprávy do
silnejšieho celku, ktorý by disponoval silným odborným zázemím,
spoločné úrady by dokázali zamestnávať odborníkov na plnenie agendy
vyplývajúcej z originálnych či prenesených kompetencií," argumentuje podpredseda NKÚ, ktorý sa zúčastní na štvrtkovom rokovaní finančného výboru parlamentu.